Zjavenie svätého M I CH A E L A - A R CH A N J E L A ...na hore Monte Gargano 8.mája r.492
Zjavenie sv. Michala archanjela na hore Monte Gargano....dňa 8.mája r.492
Zjavenie Apoštola Jána 12:7-9
Boj draka na nebi 7 Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Drak a jeho anjeli boli v tomto boji porazení 8 a nemohli už zostať v nebi. 9 Veľký drak, to je ten dávny had, ktorý sa volá diabol a satan, ktorý zvádza celý svet, bol zvrhnutý na zem a s ním aj jeho anjeli.
Pred stvorením hmotného sveta,pred stvorením Zeme a vesmíru jestvoval len svet duchovný...absolútna súhra a pokoj...Bol Boh a stvorené duchovné bytosti anjeli,ktoré slúžili Bohu a oslavovali ho...Boh dal anjelom -stvoreným duchovným bytostiam bez tela, slobodu rozhodovania sa-najvyšší prvok božskosti...a časť anjelov pod vedením najkrajšieho archanjela Lucifera-nosiča svetla vo svojej pýche odmietla slúžiť Bohu -Non serve....nebudem slúžiť, zaznelo nebom...rúhavé odmietnutie úcty a poklony Bohu...Na nebi nastal veľký boj...padlí anjeli vedení mocným archanjelom Luciferom bojovali svoj veľký duchovný boj s archanjelom svetla a vodcom verných anjelov -Michalom...Michael -Kto je ako Boh...Padlí anjeli boj prehrali a boli zhodení z neba do temnôt pekla,ktoré ich vzburou aj vzniklo...Odvtedy sa stala ich duchovná existencia nekonečnou tmou a zlom,ktoré vzburou vzniklo...Nemohli už ľutovať svoj zločin proti Bohu,lebo ich skutok sa stal mimo čas...bez jestvovania času,ako ho my tu na zemi vnímame...Ich rozhodnutie proti Bohu sa stalo večným...stálym a jestvuje až doteraz, až do konca sveta... A po stvorení Zeme ,vesmíru a človeka,bojujú zlí,padlí anjeli-pekelní duchovia pýchy a vzbury neústale proti Bohu...zvádzajú ľudí,oberajú ich o ich drahocenné nesmrteľné duše,aby skončili vo večnom zatratení,nekonečnom mori utrpenia,večného spaľujúceho ohňa a bezodnom,hustom zúfalstve...kedy sa už nič nedá zmeniť....Nešťastná duša,ktorá sa dá zviesť a naletí na sladké,zlovestné sľuby diabla...odsúdením a pádom do temnej pekelnej ríše,bolestí,srdcervúcich nárekov...márne si vyčíta,prečo som uveril diablovi a žil hriešne,prečo som neposlúchol toľké varovné hlasy svedomia,karhania a i učenia sv.Cirkvi,prečo som zutekal pred kňazom,pred pokánim...a nekonečné prečo a prečo...ale už je naveky neskoro...márne si človek trhá vlasy,márne zúfalo volá o pomoc,márne vystiera ruky z ostrého ohňa...JE NESKORO...navždy...musí prijať hrôzostrašný údel padlých anjelov a v nekonečných mukách žiť svoju desivú existenciu pri prekliatych,padlých anjelov v moci šerej,temnej pekelnej ríše...
Ale najkrajší a najmocnejší archanjel Michal bol ešte ľudstvu skrytý...a božím riadením aj tento nebeský knieža anjelov úžasným,zázračným spôsobom vstúpil do hmotného sveta...aby dal vedieť o sebe a vôli božej... Hora Gargano -Monte Gargano v talianskom kraji Apúlia si archanjel Michal vyvolil za svoj stánok a chrám na zemi...
8. mája. Prvá zmienka o zjavení svätého Michaela Archanjela je z 8. mája 492 na hore Gargano v Taliansku. Písal sa rok 492 po Kristovi, keď Elvio Emanuele, pán na Monte Gargano, stratil najkrajšieho býka zo svojho stáda a našiel ho v neprístupnej jaskyni.
Zjavenie sv. Michala archanjela
8. mája
V katolíckej Cirkvi slávi sa dnes zázračné zjavenie sv. Michala archanjela. Rímsky breviár nám rozpráva o tejto udalosti nasledovné: «Keď pápež Gelasius (492 – 496) spravoval Cirkev Božiu, udiala sa v juhotalianskom kraji Apúlia zvláštna udalosť.»
Na vrchu Gargano, pod ktorým leží starodávne prístavné mesto Siponto, a od 11. storočia tiež aj mesto Monte Sant’Angelo, páslo sa stádo dobytka. Bolo 8.mája r. 492 na hore Gargano boli šťavnaté,zelenné lúky,kde pastieri pásli stáda dobytka...Bolo okolo obeda,keď jeden veľký býk naraz vyskočil a začal hnať preč od stáda...pastieri boli prekvapení,čo sa stalo,čoho sa býk naľakal a utekali za ním...Býk hnal ako divý a na konci lúk bola hlboká,ostrá,skalnná priepasť dole...Býk v tom behu sa už nedokázal v tej rýchlosti zastavil a skokom sa vrútil do hlbočín priepasti...kde dopadol a v bolestiach dolámaný nemohol zdochnúť a ručal...Pastieri dobehli a hrôzou videli na dne hlbokej priepasti dolámaného býka,ktorý sa tam trápil a nnemohol zdochnúť a reval...Pastieri videli,že nie je možné býka vytiahnúť z takej hlbočiny...a tak sa rozhodli,že býka usmrtia,aby sa netrápil...mali so sebou luky a šípy a začali strieľať šípy dole na býka...šípy leteli dole...ale nedoleteli...ale zázračnne obratom prileteli k pastierom...a tí v hrôze stačili ledva uhnúť šípom,aby ich nezasiahli...toto sa opakovalo...takže že vyľakaní pastieri v strachu utekali preč od tajomnej a zlovestnej priepasti...mysleli,že je to miesto satana,či vstup do pekla samotného...Dole na dne priepasti videli veľký čierny otvor neznámej jaskyne...Vyľakaní pastieri šli do blízkeho mestečka Sipontina,kde žil miestny biskup...,ktorému rozpovedali tie záhadné udalosti...biskup bol prekvapený a dal slúžiť sv. omše a nariadil 3 dennný pôst a modlitby,aby milostivý Boh ráčil vyjaviť čo tento nadprirodzený úkaz má znamenať...Po 3 kajúcnych dňoch boli veriaci prestrašení,lebo si mysleli,že k ním prichádza sám diabol z priepasti vrchu Gargano...Aj samotný biskup bol vydesený tajomným,zlovestným znamením...Na tretiu noc po modlitbách šiel biskup spať...o polnoci ho zobudil neznámy rachot,ako by šlo zemetrasenie...vtom sa jeho izba rozžiarila mocným,ostrým ,oslepujúcim svetlom a v tom svetle stála nádherná,nadpozemsky krásna duchovná bytosť,posol z iného sveta...Som Michael...archanjel...neboj sa...to miesto je mne zasvätené od stvorenia sveta a chcem,aby si tam vybudoval chrám ku pocte mne a ostatným anjelom...taká je vôľa božia...Hlas z iných svetom doznel a magické svetlo dohaslo...a noc zase sa ujala vlády...biskup už nespal do rána...pri svieci sa modlil a ďakoval Bohu za vyjavenie Jeho sv. vôle...Ráno hneď zvolal kňazov a tí ostatný veriaci ľud a vydali sa s procesiou k vrchu Gargano...v strmom svahu našli tajomný chodníček,vedúci na dno priepasti,ktorý si tam predtým nikto nevšimol a pomaly biskup s kňazmi a ľudom schádzali na dno priepasti...uvideli aj zdochnutého býka a na dne bol veľký otvor...a vstup do neznámej,tajomnej jaskyne,ktorá bola vytvorená v skale a vpredu akoby s oltárom...a tam sa aj potom služili sv. omše a jaskyňu upravili na podzemný kostol...
Na pamiatku zázračného zjavenia archanjela Michaela...8.mája r. 492 za vlády pápeža Gelasia I /492-496/ v časom po zániku rímskej ríše a vlády Odoakera,kráľa Ostrogótov v Taliansku...Neskôr sa sviatok sv.Michala archanjela v cirkvi určil na 29.septembra...
Povesť o zjavení sv.Michaela-archanjela...
Jeden býk sa vzdialil od stáda a pastieri ho dlho nemohli nájsť. Konečne sa im to podarilo – ležal vo vchode do jaskyne, kam spadol zo strmého brala. Nevedeli ho však odtiaľ vytiahnuť živého, tak sa ho pokúsili usmrtiť a začali do neho strieľať šípmi – ale div divúci, nielenže sa žiadny šíp do býka nezapichol, ale sa každý jeden vrátil naspäť k tomu, kto ho vystrelil. Pastieri si to nevedeli nijakým spôsobom vysvetliť a začali sa tejto divotvornej jaskyne veľmi báť.
Cesare Nebbia, Zjavenie sv. Michala archanjela na hore Gargano
Túto záhadou opradenú udalosť zaraz oznámili biskupovi zo Siponta a ten videl v tejto udalosti pokyn z nebies – nariadil vo svojom biskupstve trojdenný pôst s modlitbami, aby im Boh milostivo oznámil, čo by tento nadprirodzený úkaz mohol znamenať.
Po týchto troch kajúcnych dňoch zjavil sa biskupovi sv. Michal archanjel a oznámil mu, že to miesto, kde sa ten div stal, je miesto jemu vyvolené a zasvätené od stvorenia sveta...a je pod jeho zvláštnou ochranou a že si on, podľa Božieho nariadenia, žiada, aby tam bol chrám Boží vystavaný, a síce k úcte jeho a sv. anjelov.
Jaskyňa sv. Michala archanjela v Monte Sant’Angelo, Apúlia, Taliansko, 2014
Biskup toto zjavenie sv. Michala archanjela oznámil svojim veriacim a s veľkým sprievodom pri nábožnom speve a vrúcnom modlení ponáhľal sa na vrch Gargano, k tej divotvornej jaskyni. Do brala vytesali chodník, ktorý k nej viedol, a keď vkročili dnu, začudovali sa, keď zbadali, že sa jaskyňa podobá na chrám – hneď ju zriadili, oltár zhotovili, a biskup ju posvätil, aj v nej slúžil sv. omšu.
Premnohé zázraky, ktoré sa tu stali, vzbudili pozornosť celého okolia, a veriaci ľud hrnul sa sem v sv. procesiách. Sipontský biskup dal vystavať nad jaskyňou Boží chrám, ktorý pápež Bonifác ku cti sv. Michala archanjela zasvätil, a síce v deň, v ktorý Cirkev pamiatku všetkých anjelov slávi; na dnešný deň však ustanovil sláviť pamiatku Zjavenia sv. Michala archanjela ako kniežaťa anjelských zástupov. Vstup do chrámu sv. Michala archanjela v Monte Sant’Angelo nad jaskyňou, kde sa v 5. storočí udialo zjavenie sv. Michala archanjela
Poučenie
Sv. Michal archanjel zjavil sa ľuďom veľakrát, dosvedčuje to aj Sv. písmo, aj prastaré ústne podanie. Preto slávi sa na mnohých miestach pamiatka jeho zjavenia. Tak ako kedysi židovská synagóga, tak teraz ctí a velebí ho svätá Cirkev ako strážcu, čiže svojho patróna.
Vzdávaná úcta k sv. Michalovi archanjelovi je Bohu milá – preto dnes sv. Cirkev spieva: «Prišiel Michael archanjel s množstvom anjelov, ktorému Boh odovzdal duše svätých, aby ich viedol do raja radostí. Tento je knieža vojska anjelského, ktorého česť prevyšuje bohatstvá národov, a modlitba uvádza do kráľovstva nebeského.» Sv. Michal archanjel, vitrážové okno v kaplnke kostola Sv. Štefana mučeníka v Omahe
Modlitba Ó Bože, ktorý si prepodivným nariadením úrady anjelov k stráženiu a obhajovaniu ľudí rozdelil, popraj láskavo, aby tí na zemi život náš chránili, ktorí v nebi k Tvojim službám vždy pripravení stoja. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen
Legenda má tri časti, ktoré zaznamenávajú tri zjavenia Michaela: prvá a tretia časť sa zdajú byť súčasťou toho istého príbehu, zatiaľ čo druhá časť je možno popisom bitky o pol storočia neskôr. Podľa prvej a poslednej časti legendy sa okolo roku 490 archanjel Michal niekoľkokrát zjavil biskupovi zo Sipontum pri jaskyni v horách s pokynmi, aby bola jaskyňa zasvätená kresťanským bohoslužbám a sľubovala ochranu neďalekého mesta. Sipontum od pohanských útočníkov. Tieto zjavenia sú tiež prvými zjaveniami svätého Michala v západnej Európe.
Druhá časť textu opisuje Michaelov príhovor v mene Sipontanov a Beneventanov proti invázii pohanských Neapolčanov. V predvečer bitky sa Michael objavil s ohnivým mečom na vrchole hory; zvíťazili Siponťania a Beneventáni. Giorgio Otranto identifikuje túto bitku ako bitku zaznamenanú v knihe 4 knihy Dejiny Longobardovod Pavla Diakona , ktorá opisuje obranu hory Gargano proti neidentifikovaným „Grékom“ – možno byzantským Grékom – lombardským vojvodom z Beneventa. , Grimoald I , dňa 8. mája 663.
Na pamiatku tohto víťazstva cirkev v Siponte zaviedla 8. mája špeciálny sviatok na počesť archanjela, ktorý sa potom v 9. storočí rozšíril po celom západnom kresťanstve. Od čias Pia V. bol formalizovaný ako Apparitio Sancti Michaelis , hoci pôvodne nepripomínal zjavenie, ale víťazstvo Longobardov nad inváznymi Grékmi.
Pápež Gelasius I. (vládol v rokoch 492–496) nariadil, aby bola postavená bazilika uzatvárajúca priestor. Bazilika di San Giovanni v Tumbe je miestom posledného odpočinku lombardského kráľa Rothariho (zomrel 652); označenie „tumba“ sa teraz používa pre kupolu na squinchoch .
História Osemhranná veža (campanile) Sanktuária svätého Michala Archanjela.
Miesto je uctievané od roku 490, v roku, v ktorom sa podľa tradície prvé zjavenie archanjela Michaela odohralo na Gargane v San Lorenzo Maiorano . Prvá svätyňa bola postavená v roku 493 v jaskyni, kde došlo k zjaveniu, a od 7. storočia sa oblasť garganica , v ktorej svätyňa stála, stala súčasťou lombardských panstiev , keďže bola začlenená do územia vojvodstva Benevento. .
Dielo obrátenia Longobardov, ktoré začala už v roku 589 kráľovná Theodelinda , bolo dokončené za vlády Cuniperta ; Michaelov kult sa tak rozvinul v kontexte archaickej religiozity, v ktorej uctievanie svätých vnímaných ako božstvá nórskych predkov germánskej tradície malo veľký počet priaznivcov. Archanjelovi Michaelovi boli v skutočnosti pripisované rovnaké cnosti bojovníka, aké kedysi uctieval Odin , germánsky boh vojny, sprievodca posmrtným životom , ako aj ochranca hrdinov a bojovníkov.
Postupom času boli svätému Michalovi zasvätené rôzne cirkevné stavby, najmä na území vojvodstva Benevento , kde prvým epicentrom kultu Michala medzi Longobardmi bola svätyňa svätého Michala Archanjela a odkiaľ sa šíril v celom Longobardskom kráľovstve, až kým ho čoskoro nepovažovali za patróna celého ľudstva.
Svätyňa svätého Michala Archanjela sa tak stala hlavným centrom úcty k archanjelovi na celom Západe, typologickým vzorom pre všetky ostatné. Bola predmetom monumentálnej záštity vojvodov z Beneventa a kráľov z Pavie, ktorí presadzovali početné renovácie s cieľom uľahčiť prístup do jaskyne prvého zjavenia a ubytovať pútnikov. Svätyňa svätého Michala Archanjela sa tak stala jedným z hlavných pútnických miest kresťanstva, zastávkou na variante Via Francigena , ktorá sa dnes nazýva Via Sacra Langobardorum , ktorá viedla do Svätej zeme . Svätyňa je v skutočnosti jedným z troch hlavných európskych miest uctievania pomenovaných po svätom Michalovi, spolu so sacra di San Michele vo Val di Susa a opátstvom Mont-Saint-Michel v Normandii . Zarovnanie týchto troch geografických lokalít na priamke, oddelené rovnakou vzdialenosťou.
Zdá sa, že možno nájsť ďalšie ďalšie Michaelove lokality, ktoré predlžujú túto líniu na severozápad a juhovýchod, čo podnecuje legendu o takzvanej „ posvätnej línii sv. Michala Archanjela “, ktorá ju spôsobila úderom meča. archanjelom na Satana , aby ho poslal späť do pekla, ako sa hovorí v Knihe Zjavenia . V skutočnosti, tak ako pri iných dočasných líniách , neexistujú žiadne vedecké dôkazy, ktoré by naznačovali, že takéto zarovnanie bolo plánované a má nejaký skutočný význam, takže tvrdenie je pseudovedecké , napriek tomu, že sa na týchto stránkach bežne uvádza. Fyzik Luca Amendola zistil, že odchýlka týchto miest od loxodromy (hoci by bolo správnejšie hovoriť o ortodromickej čiare ), ktorá by ich spájala, sa pohybuje medzi 14-42 km. Je preto pravdepodobné, že zarovnanie je náhoda, ktorú podporuje vysoká hustota náboženských budov, ktoré Európa predstavuje, a význam sv. Michala v kresťanstve .
Svätyňa je spojená s mestom Lucca pre niektoré dôležité skutočnosti, ako napríklad prítomnosť biskupa z Luccy Alfonsa Puccinelliho, ktorý bol tiež svedkom zjavenia svätého Michala v roku 1656. V Lucce, v kostole San Michele in Foro, je tu aj socha veľmi podobná tej vo svätyni San Michele, ktorú po zjavení v roku 1656 daroval biskup Puccinelli republike Lucca ako symbol vďakyvzdania mestu pôvodu.
Po páde Longobardského kráľovstva v roku 774 si svätyňa zachovala svoju dôležitú funkciu v rámci Malej Langobardie , stále v rámci vojvodstva Benevento, ktoré bolo v tom istom roku povýšené z iniciatívy Arechiho II . na kniežatstvo. Keď v 11. storočí padlo aj Benevento , o svätyňu svätého Michala Archanjela sa najprv postarali Normani Normans - Wikipedia potom Švábi a Angevini , ktorí sa následne spojili s kultom Michala a ďalej zasahovali do stavby. samotnej svätyne, pričom upravil jej vrchnú časť a obohatil ju o nový dekoratívny aparát.
Komplex budov pozostáva z Battistero di San Giovanni in Tumba, poškodeného v roku 1942, a kostola Santa Maria Maggiore. Krstiteľnica má obdĺžnikové poschodie Baptistery - Wikipedia na ktorom spočíva osemuholník nesúci eliptickú časť a vysoký bubon, ktorý podopiera kupolu. Kostol, ktorý v jedenástom storočí postavil arcibiskup Leone, stojí na pozostatkoch starovekej nekropoly . O jeho kedysi bohatej freskovej výzdobe svedčí niekoľko zvyškov.
Castello bolo rozšírené Normanmi na biskupskú rezidenciu Orso, biskupa z Beneventa , aby poskytlo vhodné sídlo pre Honor Montis Sancti Angeli , ďalej upravené Fridrichom II . [19] Mohutnú, osemhrannú zvonicu postavil koncom 13. storočia Fridrich II. ako strážnu vežu. Na zvonicu ju premenil Karol I. z Anjou .
Za predhradím svätyňa predstavuje portikus dvoch gotických oblúkov, pravý z roku 1395 od miestneho architekta Simoneho, ľavý prestavba z roku 1865. Z portiku vedú schody dolu do nízkej zaklenutej lode. Do jaskyne sa dá dostať z románskeho portálu nazývaného Portale del Toro ("Býčia brána"): dvere z bronzu boli vyrobené v Konštantínopole v roku 1076, darom amalfitánskeho šľachtica. Sú rozdelené do 24 panelov zobrazujúcich epizódy anjelov zo Starého a Nového zákona.
Archaická jaskyňa so svätou studňou, ktorá sa otvára vľavo, je plná votívnych darov , najmä mramorového biskupského trónu z 12. storočia podopieraného prikrčenými levmi. Medzi objektmi ex voto je socha Archanjela od Andrey Sansovino . Socha svätého Michala s výhľadom na vchod do svätyne.
Monte Sant'Angelo bolo obľúbeným pútnickým miestom na ceste do Jeruzalema; pútnici cestovali až z Írska, aby navštívili „Nebeskú baziliku“. Medzi pútnikmi, ktorí navštívili svätyňu archanjela svätého Michala, boli mnohí pápeži (Gelasius I., Lev IX., Urban II., Alexander III., Gregor X., Celestín V., Ján XXIII. ako kardinál, Ján Pavol II.), svätí ( Brigita Švédska , Bernard z Clairvaux , Tomáš Akvinský ), cisári, králi a kniežatá (Ludois II. Taliansky, Otto III., Henrich II., Matilda Toskánska, Karol I. Neapolský, Ferdinand II. Aragónsky).
Svätyňu navštívil aj František z Assisi , ale keďže sa cítil nehodný vstúpiť do jaskyne, zastavil sa pri vchode v modlitbe a meditácii, pobozkal kameň a vytesal naň znak kríža v tvare „T“ (tau).
Strážcovia
Od 13. júla 1996 je pastoračná starostlivosť o svätyňu archanjela svätého Michala zverená Kongregácii svätého Michala archanjela .
Gargano je historická a geografická oblasť Talianska nachádzajúca sa v Apúlii ( tal . Puglia ), pozostávajúca z izolovaného masívu hôr s niekoľkými vrcholmi, ktoré tvoria chrbticu výbežku Gargano, ktorý vstupuje do Jadranského mora . Najvyšším vrchom je Monte Calvo s nadmorskou výškou 1 065 m . Väčšina suchej oblasti, okolo 1200 km², je súčasťou Národného parku Gargano , ktorý bol založený v roku 1991. Gargano sa nachádza v talianskej provincii Foggia .
Polostrov Gargano je čiastočne pokrytý zvyškami prastarého lesa Foresta Umbra , jedinej zostávajúcej časti starého dubového a bukového lesa v Taliansku , ktorý pokrýval veľkú časť strednej Európy, ako aj lesy v Apeninách . Horaceus spomínaGarganove duby v Óde 2.9, ako aj jeho les v liste Augustovi (2.1).
"Predtým, než sa vydáte ku mne ... choďte najprv na Monte Sant' Angelo a tam proste archanjela Michaela o pomoc a ochranu"
(sv. Pio z Pietrelciny)
V Apúlií, na Monte Gargano, sa v meste Monte Sant'Angelo nachádza najslávnejšia svätyňa Západu, zasvätená sv. archanjelovi Michaelovi. Na vrchole hory sa rozprestiera zvláštna bazilika tvorená komplexom stavieb z rôznych období, obklopujúcich jaskyňu. Svedectvo pätnástich stáročí dejín. Od nepamäti je toto miesto - známe v celom svete – miestom odpustenie a modlitby.
Neznámy autor ho pred tisíc rokmi opísal týmito slovami: "Svätyňa sv. Michaela je všade známa a ospevovaná nie pre krásu svojich mramorov, ale pre zázračné udalosti, ku ktorým tu došlo: skromné výrazom, ale bohaté nebeskými cnosťami, lebo ho založil a posvätil sám archanjel Michael, ktorý kvôli ľudskej krehkosti, zostúpil z neba, aby ľudia mali na tomto mieste účasť na Božích veciach ".
Počiatok svätyne možno položiť na koniec V. storočia a začiatok VI. storočia. Dokladajú to starobylé písomné pramene: list, zaslaný v roku 493/494 pápežom Gelasiom I. biskupovi Larin, a ďalší list, zaslaný samotným pápežom ad Herculentius, biskupovi z Potenza (492-496) a ďalej potom zmienka, uvedená v martyrológiu.
Presným, podrobným a pôsobivým spôsobom však pozoruhodné dejiny a zázraky, ktoré stáli pri zrode kultu sv. archanjela Michaela na Gargano opisuje kniha Liber de Apparition sancti Michelis in Monte Gargano, vyhotovená v VIII. storočí. Táto úcta je spojená s tradíciou štyroch zjavení, ku ktorým tu počas stáročí došlo, a ktoré sú popísané s mimoriadnou a pôsobivou živosťou, a vydávajú svedectvo o zázračných udalostiach, ku ktorým tu došlo.
Prvé zjavenie sa tradične datuje do roku 490, a je zahalené viac legendárnymi a ohromujúcimi okolnosťami, a je rovnako známe ako príbeh s býkom. Jedného dňa sa urodzený a bohatý pán zo Siponto vydal pásť svoje stáda na úpätí hory Gargano. Znenazdania mu zmizol najkrajší býk. Po dlhom a namáhavom hľadaní ho našiel kľačiaceho pri otvore jednej z jaskýň.
V hneve vzal luk a vystrelil šíp proti neposlušnému zvieraťu. Šíp sa však z nepochopiteľných dôvodov otočil a miesto zvieraťa zasiahol nohu urodzeného pána. Ten, znepokojený tým, čo sa stalo, išiel k biskupovi, ktorému všetko vypovedal. Ako náhle biskup pozoruhodnú historku vypočul, nariadil mu tri dni modlitieb a pokánia. Keď uplynuli, zjavil sa biskupovi archanjel Michael a takto prehovoril: "" Ja som archanjel Michael a prebývam v Božej prítomnosti. Táto jaskyňa je mi svätá, ja som si ju zvolil; ja sám som jej strážcom ... Tam, kde sa dokorán otvára skala môžu byť odpustené hriechy ľudí ... To, o čo sa tu bude v modlitbe prosiť, bude vypočuté. Vystúp teda na horu a zasväť jaskyňu kresťanskej úcte. " Pretože však ona tajomná a skoro nedostupná hora bola dlhú dobu miestom pohanského kultu, biskup dlho váhal, než sa rozhodol poslúchnuť slová archanjela.
Druhé zjavenie svätého Michaela, zvané "víťazné", sa tradične datuje do roku 492, aj keď niektorí súčasní bádatelia vzťahujú udalosť na obdobie vojny medzi longobardským vojvodom Grimoaldem a Rieky v roku 662-663, kedy víťazstvo, ku ktorému došlo 8. mája, Longobardi pripisovali príhovoru a mocnej pomoci sv. Michaela.
Mesto Siponto, ako hovorí tradícia, bolo v obkľúčení nepriateľský vojsk blízko dobytia. Biskup sv. Vavrinec vymohol u nepriateľa trojdňové prímerie a s dôverou sa v modlitbe a pokání obrátil na nebeského vojvodcu. Keď vypršala trojdňový lehota, zjavil sa biskupovi archanjel Michael a predpovedal mu isté a jasné víťazstvo. Táto zvesť naplnila srdce obliehaných veľkou nádejou. Obrancovia vyšli z mesta a začal urputný boj, sprevádzaný hromobitím a bleskami mimoriadnej intenzity. Víťazstvo sipontských bolo drvivé.
Tretie zjavenie býva nazývané "epizóda zasvätenia". Tradícia hovorí, že po nadobudnutom víťazstve sa už biskup vyplneniu priania nebes-kého posla nebránil a rozhodol sa v roku 493 zasvätiť jaskyňu sv. archanjelovi Michaelovi, na poďakovanie za záchranu. Tento zámer podporoval aj pápež Gelasius I. (492-496). Archanjel sa však zjavil znovu a oznámil mu, že on sám si už jaskyňu posvätil. Sv. Vavrinec, biskup zo Siponto, sa preto spolu s ostatnými siedmimi biskupmi Puglie, zástupu veriacich a sipontského kléru, vydal k posvätnému miestu. Počas procesie došlo k zázraku: objavilo sa niekoľko orlov a svojimi rozpätými krídlami chránili biskupov pred žiarom slnečných lúčov. Keď prišli k jaskyni, našli tam oltár pokrytý purpurovým paliom a nad ním sa týčil kríž. Navyše, ako rozpráva legenda, našli v skale odtlačok detskej nohy - nadprirodzené znamenie zanechané sv. Michalom. Svätý biskup tu potom s nesmiernou radosťou slávil prvú Božskú liturgiu. Bolo to 29. septembra.
Samotná jaskyňa, ako jediné bohoslužobné miesto, ktoré nebolo posvätené ľudskou rukou, nesie po stáročia názov "Nebeská bazilika".
Štvrté zjavenie sa odohralo v roku 1656, keď celé južné Taliansko pustošil strašný mor. Arcibiskup Alfonso Puccinelli, nenachádzajúc žiadneho ľudského prostriedku, ako zabrániť šíriacej sa epidémii, obrátil s sa v modlitbách a pôstoch k archanjelovi Michaelovi. Pastier duší dokonca uvažoval, ako ešte viac vyburcovať Božiu vôľu, a vložil do rúk sochy sv. Michaela prosbu, písanú v mene celého mesta. A hľa, na úsvite 22. septembra 1656, zatiaľ čo sa modlil v izbe biskupského paláca na Monte Sant'Angelo, pocítil akoby zemetrasenia a tú sa mu zjavil sv. Michael v oslnivom jase a prikázal mu, aby požehnal kamene z jeho jaskyne a vyryl na ne kríž s písmenami M. A. (Michael, archanjel). Každý, kto tieto kamene bude pri sebe zbožne nosiť, bude moru uchránený. Netrvalo dlho a celé mesto bolo moru zbavené, ako archanjel sľúbil. A nielen to, zachránení boli aj všetci, ktorí si tieto kamene vyžiadali, či už sa nachádzali kdekoľvek.
Na trvalú pamiatku tohto zázraku a ako prejav nekonečnej vďačnosti, dal arcibiskup postaviť pamätník sv. Michaela na námestí, na ktorom stojí dodnes, práve naproti balkóna domu, v ktorom sa odohralo zjavenie, a na pamätník nechal napísať tieto slová:
AL PRINCIPE DEGLI ANGELI VINCITORE DELLA PESTE PATRONO E CUSTODE MONUMENTO DI ETERNA GRATITUDINE ALFONSO PUCCINELLI 1656
PAMÄTNÍK KNIEŽAŤU ANJELOV A VÍŤAZOVI NAD MOROM, PATRÓNOVI A OCHRÁNCOVI V NEKONEČNEJ VĎAČNOSTI. ALFONSO PUCCINELLI 1656.
Svätá jaskyňa bola po stáročia métou pútnikov, miestom modlitby a predovšetkým zmierenia s Bohom. Zjavenia sú totiž znamením, výzvou, ktorá sa obracia k človeku, aby sa sklonil pred Božím majestátom. Počas stáročí dejín putovali do svätyne na Gargano - "domu Božieho a brány nebies" kresťania z celého sveta, aby tu znovu nachádzali pokoj a odpustenie v milujúcej náručí Otca a uctili sv. archanjela Michaela, Kniežaťa nebeského vojska, a ako on vyznávali svojím životom: "Kto ako Boh". Medzi pútnikmi nachádzame mnoho pápežov: (Gelasius I., sv. Lev IX., Urban II., Alexander III., Gregor X., sv. Celestín V., Ján XIII, ako kardinál, Ján Pavol II., Jozef kardinál Ratzinger), panovníkov (Ľudovít II. , Oto III. a jeho manželka Theofania, Henrich II., Matylda z Canossa, Karol I. z Anjou, Alfonz Aragónsky, Ferdinand Katolícky, Žigmund, kráľ poľský, burbunskí králi Ferdinand I a II., Viktor Emmanuel III. a Hubert II. Savojský), rôzne hlavy vlád a ministri a tiež mnoho svätcov (Anselm, Bernard z Clairvaux, Guglielmo z Vercelli, František z Assisi - ktorý tu z úcty k svätému Michaelovi prišiel bosý, podobne ako Oto III., Brigita Švédska, Alfons z Liguori, Gerard Maiella, Pio z Pietrelciny a mnoho ďalších), ale predovšetkým tisíce pútnikov zo všetkých národov, ktorí priťahovaní úplne jedinečnou nebeskou bazilikou, kde nachádzajú nádej, odpustenie a pokoj na príhovor sv. Michaela, archanjela. Tu človek zakúša milosť lásky, pretože si uvedomuje, že existuje niekto, kto ho opravdivo miluje. Zjavenie sv. Michala, archanjela.
V cirkvi katolíckej slávi sa dnes zázračné zjavenie sv. Michala,archanjela. Rimský breviár rozpráva nám o tejto udalosti nasledujúce: «Keď pápež Gelasius cirkev Božiu spravoval, prihodila sa zvláštna udalosť v južnotalianskom kraji Apulii. Na vrchu Bargano, pod ktorým leží mesto Sipontino, páslo sa stádo rožného dobytka. Bujak oddialil sa od stáda a pastieri dlho nemohli ho vyhľadať: konečne našli ho so strmého brala do vchodu jaskyne spadnutého, ktorá sa tam nachádzala. I nemohli ho živého von dostať; preto chceli ho strieľkami usmrtiť a tak von vytiahnuť. Začali z lukov strieľať; ale div nad divy, žiadna strieľka nezapichla sa do bujaka, lež vrátila sa nazpät ku tomu, kto ju vystrelil. Pastieri si to nevedeli prirodeným spôsobom vysvetliť; začali sa divotvornej jaskyne veľmi báť. Túto tajomstvennú udalosť oznámili biskupovi. Sipontinský biskup videl v tejto udalosti pokynutie z nebies; nariadil vo svojom biskupstve trojdenný pôst s modlitbami, aby im Boh milostivé oznámil, čo by tento nadprirodený úkaz vyznamenával. Po týchto troch kajúcnych dňoch zjavil sa biskupovi sv. Michal archanjel a oznámil mu, že to miesto, kde sa ten div prihodil, je pod jeho zvláštnou ochranou a že si on dľa nariadenia Božieho žiada, aby sa tam chrám Boží vystaval, a síce k jeho a sv. anjelov úcte. Biskup toto zjavenie sv. Michala archanjela oznámil svojim veriacim a s veľkým sprievodom, pri nábožnom speve a vrúcnom modlení pospiechal na vrch Bargano, k tej divotvornej jaskyni. Do brala vykresali chodník, ktorý k nej viedol, a ked dnu vkročili, zadivili sa, keď spatrili, že sa jaskyňa podobá chrámu; hneď ju sriadili, oltár zhotovili, a biskup ju posvätil, i slúžil v nej sv. omšu. Premnohé zázraky, ktoré sa tu stály, vzbudily pozornosť celého okolia, a veriaci ľud hrnul sa sem vo sv. prôvodoch. Sipontinský biskup vystaval nad tou jaskyňou chrám Boží, ktorý pápež Bonifác ku cti sv. Michala, archanjela, zasvätil, a síce v deň, v ktorý cirkev pamiatku všetkých anjelov slávi; na dnešný ale deň ustanovil sláviť pamiatku Zjavenia sv. Michala, archanjela, čo kniežať? zástupov anjelských. Poučenie.
Sv. Michal archanjel zjavil sa mnohoráz ľuďom; dosvedčuje to i sv. Písmo i prastaré ústne podanie. Preto slávi sa na mnohých miestach pamiatka jeho zjavenia. Jako niekdy židovská synagóga, tak i teraz ctí a velebí ho svätá cirkev čo strážcu čili svojho patróna. Úcta sv. Michalovi archanjelovi vzdávaná je milá Bohu; preto spieva dnes sv. cirkev: «Prišiel Michael archanjel s množstvom anjelov, ktorému Boh odovzdal duše svätých, aby ich viedol do raja radostí. Tento je . . . knieža vojska anjelského, ktorého česť prevyšuje bohatstvá národov, a modlitba uvádza do kráľovstva nebeského. Modlitba.
Ó Bože, ktorý si prepodivným nariadením úrady anjelov ku stráženiu a obhajovaniu ľudí rozdelil, popraj láskavé, aby tí na zemi život náš chránili, ktorí v nebi ku Tvojim službám vždycky pripravení stoja. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána našeho. Amen.
Archanjel Michal (hebr. מיכאל Micha'el, lat. Michael, arab. Mika'il alebo Mikal, doslova Kto je ako Boh, Bohu podobný) je jeden z archanjelov v židovskej, kresťanskej a islamskej tradícii. Katolícka a pravoslávna cirkev nazývajú archanjela Michala Svätý Michal Archanjel alebo len Svätý Michal a uctievajú ho ako vodcu nebeských zástupov.
Podľa tradície Talmudu meno Michael znamená otázku: Kto je ako El (Boh)? Je to údajne bojový pokrik, s ktorým anjeli bojovali proti Satanovi a jeho anjelom. Výklad midrašu prevzala neskôr kresťanská mytológia. Postava Michaela ako ochranného boha alebo ducha pravdepodobne pochádza z Chaldejska. Židia ju prevzali a preformovali do postavy jedného z hlavných anjelov.
V Kolosách vo Frýgii archanjel Michal zázračne zachránil chrám, ktorý mu bol zasvätený. Pohania sa totiž rozhodli presmerovať dve blízke rieky aby pretekali cez chrám. Starec Archip však videl ako archanjel Michal hodil žezlo do veľkého kameňa, ktorý sa rozpadol, vytvoriac pritom roklinu, ktorá odviedla vodu iným smerom. Túto udalosť si východné cirkvi pripomínajú 6. septembra sviatkom Zázraku sv. archanjela Michala v Kolosách.
Gréckokatolícka cirkev slávi sviatok archanjela Michala, spolu so sviatkom ostatných beztelesných mocností, 8. novembra. November bol vybraný symbolicky na počesť deviatich anjelských chórov ako 9. mesiac od marca, ktorý bol pôvodným začiatkom roka.
Patrón v katolíckej cirkvi
Katolícka cirkev vyznáva Svätého Michala Archanjela ako patróna Cirkvi, patróna v boji proti pokušeniu a diablovi, patróna rytierov, vojakov, obchodníkov, parašutistov, policajtov, námorníkov, pekárov, výrobcov váh, ciachovačov, lekárnikov, sanitárov, tokárov, krajčírov, sklenárov, maliarov, zlatníkov, cínarov, zlievačov, zamestnancov bánk, rádiomechanikov, chudobných a zomierajúcich, cintorínov, patróna dobrej smrti a patróna pri búrke a v zlom počasí. [1]
Galéria
Svätý archanjel Michal z galérie Dezidera Millyho vo Svidníku, 17. storočie
Svätý archanjel Michal (z deésisu). Andrej Rubľov, zač. 15. stor.
Svätý archanjel Michal z múzea v Sanoku, 16. storočie Literatúra
Archanděl Michael : dynamický obhájce života : vhled do života andělů. 1. vyd. Olomouc: Refugium Velehrad-Roma, 2009 ISBN 978-80-7412-033-6
svätyňa Monte Gargano
Svätyňa Monte Gargano
História najstaršej svätyne Západu zasvätenej sv. Michalovi je plná zázrakov a tajomstiev. Z tohto miesta sa pobožnosť k bojovnému archanjelovi rozšírila do celej Cirkvi. Nie je to dnes nič iné ako kuriózny návrat do dávnej minulosti?
LSvätyňa svätého Michala Archanjela z Monte Gargano, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške osemsto metrov, na impozantnom výbežku, ktorý vyčnieva do Jadranského oceánu, púta pozornosť svojou jedinečnou architektúrou a svojou geografickou polohou.
Skladá sa zo zhluku malých budov očarujúco zoskupených na hrebeni hôr. V strede je malá jaskyňa, kde sa v ranom stredoveku objavil strážca cirkvi.
Od tých vzdialených čias sa toto miesto stalo ústredným bodom pobožnosti k svätému archanjelovi pre celú Cirkev. Slávnu svätyňu v priebehu vekov navštívili milióny pútnikov vrátane mnohých pápežov, kráľov a svätých. Jeho história sa však stráca v hmle času.
Šíp sa otočí proti lukostrelcovi
Staroveké kroniky hovoria, že v roku 490 istý šľachtic zo Siponta, ktoré je dnes súčasťou talianskej obce Manfredonia, hľadal v okolí jedného zo svojich býkov, ktorí sa zatúlali od stáda. Potom, čo niekoľko hodín prečesával oblasť a prekonal vyčerpanie, bol na ceste k návratu domov, keď konečne spozoroval zviera.
Bolo to pri vchode do ťažko prístupnej skalnej jaskyne na najvyššej časti kopca s výhľadom na mesto. Čoskoro sa ukázalo, že jeho záchrana bude takmer nemožná. V rozhorčenom geste šľachtic vystrelil šíp, ktorý chcel zviera zabiť, ale na prekvapenie tých, ktorí boli svedkami scény, sa šíp otočil späť do východiskového bodu a namiesto toho zranil lukostrelca.
Keď sa o udalosti dozvedeli, miestni obyvatelia Siponta požiadali svojho biskupa svätého Laurence Maiorana, aby im záhadnú epizódu vysvetlil. V odpovedi zbožný prelát nariadil trojdňový pôst, počas ktorého mal každý prosiť Boha, aby im zjavil svoje vznešené plány týkajúce sa tejto udalosti.
Odpoveď na tieto modlitby a obety na seba nenechala dlho čakať. Pri východe slnka na štvrtý deň, 8. mája 490, keď sa svätý Laurence modlil v kostole sv. Márie Major, starej katedrále v Siponte, sa mu zjavil slávny princ Nebeskej milície a povedal: urobil som dobre, keď som sa snažil objaviť tajomstvo Boha, ktoré je skryté pred ľuďmi, dôvod, pre ktorý som ich udrel svojou kopijou. Nech je však známe, že je to moja výslovná vôľa. Som Michael Archanjel a som vždy v prítomnosti Boha. Prichádzam bývať na toto miesto, bdieť nad ním a znakom dokázať, že som jeho strážcom a strážcom.“1
Anjelský duch tiež sľúbil, že v modlitbe na tomto mieste poskytne akúkoľvek priazeň, o ktorú požiada, a požiadal, aby bola jaskyňa zasvätená kresťanskému uctievaniu. A na dôkaz svojej moci zázračne vyliečil šľachtica, ktorého prebodol šíp. Dokonca aj stopy po ranách zmizli. Výjavy z retáblu sv. Michala Archanjela – Kaplnka sv. Anežky, Diecézne a katedrálne múzeum, Valladolid (Španielsko)
Svätý Michal získava víťazstvo
Správa o udalosti sa rozšírila po Európe a cez Stredozemné more až do Konštantínopolu. Medzitým si veriaci v Siponte osvojili zvyk vyliezť na Monte Gargano, aby požiadali o príhovor Svätého archanjela, ktorý pre nich získal priazeň vo veľkom množstve.
Dva roky po prvom zjavení urobil jeden zo svojich najväčších divov. Keď sa mesto ocitlo v obkľúčení mocnou barbarskou armádou, svätý Laurence vyliezol k nebeskej jaskyni, aby vyprosil Archanjela víťazstvo, a poradil ľuďom, aby požiadali o trojdňové prímerie, počas ktorého sa mali postiť a modliť na počesť sv. Boh zástupov.
Útočníci prijali prímerie a po uplynutí stanoveného času sa svätý Michal opäť zjavil prelátovi, keď sa modlil v katedrále v Siponte. Bolo skoré ráno 29. septembra 492. Prišiel im oznámiť víťazstvo a varovať ich, aby útočili na útočníkov až po štvrtej hodine toho dňa.
Svätý biskup zvolal ľudí a odovzdal im pokyny prijaté z neba. Obrancovia mesta zaplavení radosťou strávili nasledujúce hodiny v modlitbách a vo chvíli, ktorú určil archanjel, išli v ústrety svojim protivníkom. Podľa jedného kronikára sa útočníci spoliehali na svoju pýchu, zatiaľ čo obyvatelia Siponta sa zdôverili s anjelským sľubom.2
Keď sa bitka začala, Monte Gargano zahalil hustý mrak. Zem sa začala triasť, oceán zahučal a penil sa a strhla sa hrôzostrašná búrka. Blesky zasiahli barbarov, ale ušetrili obyvateľov Siponta. Terorizovaná nepriateľská horda sa dala na útek.
Na poďakovanie viedol biskup ľudí v sprievode k archanjelskej jaskyni, pred ktorou našli v skale vyrazené kroky podobné mužským. Hneď ich pripísali svätému Michalovi. Ľudia sa neodvážili vstúpiť do jaskyne, ale uctievali odtlačky, ktoré zanechal anjelský duch ako neklamný znak jeho prítomnosti a ochrany.
“Ja sám som zasvätil toto miesto”
Ôsmy deň mesiaca máj, v roku 493, sa biskup Laurence vrátil do jaskyne, aby si pripomenul tretie výročie prvého zjavenia. Túžil premeniť toto osamelé miesto na skutočnú svätyňu, kde bude chválený Boh a kde sa bude pravidelne sláviť svätá omša, no nebol si istý, ako najlepšie postupovať v projekte.
Aby túto dilemu vyriešil, rozhodol sa predložiť problém pápežovi sv. Gelasiovi, ktorý nedávno nastúpil na pápežský trón. Pápež prijal biskupových poslov zhovievavo, ale namiesto riešenia tejto otázky ho vyzval, aby objavil vôľu archanjela týmito slovami: „Keby sme my určili deň posviacky kostola, ktorý vybrali Svätý Michal, urobili by sme z toho deň víťazstva nad barbarmi, ale keďže sa patrí, aby to definoval Svätý princ, čakáme na jeho orákulum."
V tom istom liste pápež požiadal sv. Vavrinca, aby v Siponte vyhlásil trojdňový pôst, na ktorom by sa malo zúčastniť sedem cnostných prelátov susedných diecéz, a pristúpil k ich vymenovaniu. Svätý Otec tiež prisľúbil, že sa v Ríme zjednotí na prednesených modlitbách.
Modlitby svätého pápeža spojeného s modlitbami takýchto cnostných prelátov nemohli chýbať. 26. septembra 493 sa začalo slávnostné triduum predpísané svätým Gelasisom. A v noci 29. dňa svätý Vavrinec prijal tretiu veštbu archanjela, ktorý sa mu zjavil a povedal: „Túto baziliku, ktorú som postavil, nebudeš zasväcovať ty, ale mne, ktorý som položil jej základy. . Keď sa jeho múry zdvihnú, hriechy ľudí, ktorí ho navštívia, sa zmenšia, pretože v lone tohto najzvláštnejšieho domu miznú skutky zla. Vstúpte do nej a vytrvalo sa v nej modlite s pomocou mňa, jej patróna. A keď sa slúžia omše, nech ľudia prijímajú sväté prijímanie podľa zvyku. Osobne sa ujmem toho, aby som posvätil toto miesto.
Na druhý deň za úsvitu išli preláti a veriaci do jaskyne. Znamenia prisľúbené archanjelom sa začali cestou, počas ktorej slnko silno zapadalo. Zrazu sa k sprievodu pridali štyri obrovské orly. Dve poskytovali tieň pre biskupov a ľudí a ďalšie dve vytvárali osviežujúci vánok svojimi krídlami.
Po príchode do jaskyne uvideli na stene vytlačenú podobizeň sv. Michala, a keď vošli dovnútra, našli oltár vytesaný v skale a ozdobený krištáľovým krížom – symbolom sľúbeného zasvätenia. Hlavný oltár svätyne svätého Michala archanjela z Monte Gargano, ktorý sa nachádza vo vnútri jaskyne zasvätenej archanjelovi
Storočia oddanosti svätému Michalovi
Keď sa pápež Gelasius dozvedel od sv. Vavrinca o podivuhodných udalostiach toho dňa, navždy ustanovil, že 29. september bude zasvätený sv. Michalovi vo všeobecnej cirkvi. Neskôr si v tento deň pripomenuli aj svätého Gabriela a svätého Rafaela, čím vznikla súčasná liturgická pamiatka troch archanjelov.
Počas nasledujúcich storočí história svätyne sprevádzala peripetie éry, poznačenej byzantsko-lombardskými stretmi. V jedenástom storočí bol postavený starý kostol, ktorého ruiny existujú dodnes.
Medzi pápežov a stredovekých svätých, ktorí navštívili svätyňu, patria sv. Bernard, sv. Viliam z Vercelli, sv. Tomáš Akvinský, sv. Katarína Sienská a sv. František z Assisi. Ten, ktorý sa cítil nehodný vstúpiť do jaskyne, sa zastavil v modlitbe pri vchode do jaskyne, pobozkal zem a vytesal kríž tau na jeden z jej kameňov.
V roku 1656 došlo ešte k štvrtému zjaveniu počas hroznej epidémie, ktorá sa prehnala Talianskom a priniesla veľa obetí. Pri tejto príležitosti Dom Giovanni Alfonso Puccinelli, arcibiskup z Manfredonie, rozhodol, že sa majú vykonávať modlitby a pôsty, aby prosili o pomoc nebeského ochrancu, a zanechal v rukách sochy sv. Michala písomnú prosbu. Keď sa modlil, archanjel sa prejavil a prikázal mu požehnať úlomky kameňa z jaskyne, na ktoré mal vytesať svoje meno a znak kríža. Všetci, ktorí ich použili, by boli vyliečení z moru. Toto sa v skutočnosti stalo.
Spojením so St. Michaelom zvíťazíme
Dnes je svätyňa Monte Gargano aj naďalej rušným pútnickým centrom, čo umocňuje blízkosť San Giovanni Rotondo. Zdá sa však, že moderná mentalita odsunula svoju úctyhodnú históriu a oddanosť archanjelovi, ktorá sa tam praktizovala, na päťnásobný návrat do vzdialenej minulosti, ktorá má pre súčasnosť malý význam.
Nič nemôže byť chybnejšie. Dnes Cirkev vedie krutý duchovný boj, v ktorom diabol unáša čoraz väčší počet duší. Svätý Michal má v tomto boji najdôležitejšiu úlohu. Keďže nie je len štítom Cirkvi, ale aj jej mečom, je Knieža Pánových vojsk povolané nielen na to, aby nás chránilo pred úskokmi nepriateľa, ale aby nám spôsobilo aj tie najkrutejšie pády.
Preto by sme mali rásť v oddanosti tomuto nebeskému archanjelovi a mali by sme si byť istí, že ak sa spojíme s takým neporaziteľným generálom, staneme sa neporaziteľnými a silnými, ako bola nebeská milícia, vďaka čomu sa tento rozhodný a víťazný výkrik ozve celou ríšou satana. : „ Quis ut Deus! “ ◊
Kuriózna náhoda
Svätyňa Mount Gargano je súčasťou série siedmich miest spojených s Guardian of the Church, ktoré sú síce oddelené veľkými vzdialenosťami, ale sú zarovnané na mape. Tvoria tak to, čo sa nazýva Posvätná línia svätého Michala Archanjela.
Na severozápadnom konci tejto priamky je neobývaný ostrov Írska, kde sa svätému Patrikovi zjavil princ Nebeskej milície. Tam bol na konci šiesteho storočia postavený kláštor Skellig Michael, jeden z najstarších a najodľahlejších v kresťanskom svete. Pokračovaním na juh prichádzame do Cornwallu v Anglicku s ostrovom St. Michael's Mount, na ktorom sa podľa prastarej tradície v piatom storočí skupine rybárov zjavil Archanjel.
Po prekročení Lamanšského prielivu sa dostaneme do slávneho opátstva Mont Saint-Michel, kde sa zjavil biskup z Avranches, St. Aubert. Odtiaľ postúpime k veľkej skale dominujúcej Piemontu na druhej strane Álp, na ktorej stojí Sacra di San Michele, starobylý kláštor zasvätený strážcovi cirkvi. A stále na talianskom území, ale na brehu Jadranského mora, leží Svätyňa hory Gargano.
Na gréckom ostrove Symi pri pobreží Turecka sa nachádza pravoslávny kláštor Panormitis, postavený nad starobylým kresťanským kostolom z polovice 5. storočia zasväteným svätému Michalovi. A na juhovýchodnom konci tejto priamky sa týči vrch Karmel, príbytok proroka Eliáša a tiež nejakým spôsobom spojený s Archanjelom.
Je pozoruhodné, že dve najdôležitejšie stavby v tejto sérii – Mont Saint-Michel a Monte Gargano – sa nachádzajú na pobreží, presne v rovnakej vzdialenosti od Sacra di San Michele, ktorá sa nachádza v srdci Európy.
Niekto by sa mohol čudovať, či tento rad svätýň nie je len zvláštnou náhodou. Alebo to, ako tvrdia nápaditejší duchovia, zodpovedá hroznému meču, ktorým archanjel zrazil Lucifera počas prælio magno v nebi? Je nemožné, aby sme prenikli do tak skrytého tajomstva. Ale Boh nerobí nič náhodou; veľký či malý, všetko pre Neho má svoj význam. Raz sa to dozvieme. Hora svätého Michala – Mont Saint-Michel – Sacra di San Michele
